Vetranie

Vetranie oknami v byte

V jestvujúcich bytových domoch majitelia bytov vymieňajú pôvodné drevené okná za nové tesné okná. Výmena okien v bytovom dome v prevažnej miere prebieha individuálne. To znamená, že v jednom bytovom dome sú zabudované okná od rôznych výrobcov a rôznej kvality. Taktiež aj prevedenie osadenia okien môže byť rôznej kvality, čo môže ovplyvňovať celkovú úsporu energie.

Pôvodné drevené okná mali v porovnaní s novými tesnými oknami väčšie škáry, ktorými unikalo teplo z bytu. Prirodzené vetranie netesnosťami pri pôvodných oknách zabezpečovalo požadovanú intenzitu vetrania bytu a často bola požadovaná intenzita vetrania aj prekročená. Po výmene okien za nové – tesnejšie okná dochádza k zníženiu intenzity vetrania aj pod minimálnu hranicu požadovanej hodnoty. Nedostatočné vetranie pri rovnakom spôsobe užívania bytu ako pred výmenou okna zapríčiňuje zvyšovanie vlhkosti v byte a zvýšenie koncentrácie CO2, čo sa prejavuje orosovaním okien, tvorbou plesní a zvýšenou únavou obyvateľov bytu. Činnosťou obyvateľov bytu sa vzduch v uzatvorenej miestnosti obohacuje vodnou parou. Časť vodnej pary sa zráža na chladnejších plochách v miestnosti, kde dochádza ku kondenzácii. Tento jav vzniká hlavne vo vlhkých miestnostiach (kúpeľne, WC, kuchyne). Príčin orosovania sa okien môže byť niekoľko: nevhodný výber okna, nevhodné osadenie okna, nedostatočné vykurovanie a vetranie priestoru bytu. Orosovanie môžeme obmedziť okrem iných opatrení hlavne správnym vetraním, ktorým zabezpečíme odvedenie prebytočnej vodnej pary. Pre obyvateľov bytu zvyknutých na pôvodné netesné okná je tu nový problém. Kedy, akým spôsobom a ako často vetrať? Jedným zo spôsobov vetrania bytu je prirodzené vetranie infiltráciou. Výrobcovia okien za účelom zníženia vlhkosti v byte inštalujú do tesných okien kovania s tzv. mikroventiláciou, pri ktorej je krídlo okna minimálne pootvorené. Roseniu okien sa možno vyhnúť aj použitím automatických systémov, ktoré reagujú na vlhkosť v miestnosti a prúdenie vzduchu regulujú automaticky. Toto opatrenie sa vždy spája so zásahom do konštrukcie profilov. Účinnejšie vetrane je priečne prevetrávanie bytu – vetranie prievanom, keď sa vzduch v miestnosti vymení za niekoľko minút. Čím je vonku chladnejšie, tým by malo byť vetranie prievanom kratšie, aby sa neochladili steny a nábytok. Prirodzené vetranie otvoreným oknom je čiastočne regulované vetranie, ktoré vo veľkej miere závisí od užívateľa. Snaha regulovať vetranie podmienila vývoj zariadení, ktoré zabezpečia žiadanú výmenu vzduchu pri rôznych tlakových rozdieloch a pri rôznych rýchlostiach vetra. Medzi ne patria:

- regulačné klapky, pracujúce na princípe mechanického nastavenia človekom,

- samočinné regulačné klapky s konštantným prietokom vzduchu pri rôznych tlakových rozdieloch,

- riadené vetracie zariadenie s rekuperáciou tepla.

 

Výmenou okien sa očakáva okrem estetických výhod aj úspora energie. Je samozrejmé, že keď vymeníme staršie drevené okno s veľkými škárami za nové tesné okno s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami, že sa nám zníži spotreba tepla. Avšak je tu problém: ako zabezpečíme dostatočné množstvo čerstvého vzduchu tak, aby sa nám náklady za zariadenie na výmenu vzduchu a jeho prevádzku stali rentabilné? Najsamprv musíme poznať koľko tepla stratíme vetraním a následne vypočítať návratnosť zariadenia. Je výmenou okien možné zabezpečiť úsporu energie, keď je nutné priestor bytu dodatočne vetrať? Vetranie netesnosťami škár na oknách, rôznymi klapkami a inými zariadeniami závisí od viacerých faktorov. Najdôležitejší je rozdiel tlakov vzduchu a rýchlosť vetra, ktoré sa v priebehu dňa neprestajne menia. V príspevku sa zaoberám problematikou vetrania v byte, ktorý je súčasťou bytového domu T-06B KE. Bytový dom je realizovaný v stavebnom konštrukčnom systéme T-06B KE s 9 nadzemnými podlažiami. Je riešený ako tzv. pásová architektúra s parapetnými panelmi a medziokennými vložkami. Prvé nadzemné podlažie je technické a na ostatných 8 nadzemných podlažiach sú byty. Obvodový plášť je tvorený z troskopemzových betónových panelov hrúbky 320 mm. Na obvodovom plášti z vonkajšej strany je aplikovaný sypaný povrch. Vertikálne a horizontálne styky medzi obvodovými panelmi sú vyplnené cementovou maltou a trvale pružným tmelom. Obvodové panely sú predsadené, uložené na oceľových konzolkách a k nosnej konštrukcii sú pripojené v hlavách panelov betonárskou výstužou. Výpočtová hodnota tepelného odporu pôvodnej obvodovej steny bola R = 0,5 m2K/W a súčiniteľ prestupu tepla bol U = 1,493 W/m2K. Zvislé nosné steny sú zo železobetónových dielcov betónu hrúbky 150 mm. Strešná konštrukcia bytového domu je jednoplášťová so vzduchovými kanálikmi napojenými na exteriér cez otvory v atike. Výpočtové hodnoty tepelného odporu boli R = 1,19 m2K/W a súčiniteľ prestupu tepla U = 1,102 W/m2K. Stropné konštrukcie v bytovom dome sú železobetónové hrúbky 120 mm. Podlahy v miestnostiach bytov tvoria vyrovnávajúci poter hrúbky 70 mm a podlahovina z PVC. Pôvodné transparentné konštrukcie (okná a balkónové dvere) sú drevené zdvojené. Posudzujem jeden trojizbový byt situovaný na 2 nadzemnom podlaží, pod ktorým sú spoločné nevykurované priestory. V byte sú tri okná a jeden balkón. Uvažujem so štyrmi alternatívami pri výpočte spotrebovanej energie.

1. Alternatíva: Byt je v pôvodnom stave s pôvodnými 45 ročnými drevenými oknami. Rozmer jedného otváravého okna je 1 550 x 2 100 – spolu 4 kusy. Rozmer balkónových dvier je 900 x 2 400 mm. Súčiniteľ prechodu tepla pre zasklenie je U = 2,7 W/(m2.K). Súčiniteľ prechodu tepla pre rám okna je U = 2,0 W/(m2.K). Bytový dom je bez úprav a nie je zateplený.

2. Alternatíva: Byt je v pôvodnom stave s novými plastovými oknami. Rozmer jedného otváravého okna je 1 550 x 2 100 – spolu 3 kusy. Rozmer jedného neotváravého okna je 1 550 x 2 100 – spolu 1 kus. Rozmer balkónových dvier je 900 x 2 400 mm. Súčiniteľ prechodu tepla pre zasklenie je U = 1,6 W/(m2.K). Súčiniteľ prechodu tepla pre rám okna je U = 1,6 W/(m2.K). Bytový dom je bez úprav a nie je zateplený.

3. Alternatíva: Byt je s novými plastovými oknami. Rozmer jedného otváravého okna je 1 550 x 2 100 – spolu 3 kusy. Rozmer jedného neotváravého okna je 1 550 x 2 100 – spolu 1 kus. Rozmer balkónových dvier je 900 x 2 400 mm. Súčiniteľ prechodu tepla pre zasklenie je U = 1,6 W/(m2.K). Súčiniteľ prechodu tepla pre rám okna je U = 1,6 W/(m2.K). Bytový dom je zateplený.

4. Alternatíva: Byt je s novými nízkoenergetickými plastovými oknami. Rozmer jedného otváravého okna je 1 550 x 2 100 – spolu 3 kusy. Rozmer jedného neotváravého okna je 1 550 x 2 100 – spolu 1 kus. Rozmer balkónových dvier je 900 x 2 400 mm. Súčiniteľ prechodu tepla pre zasklenie je U = 0,7 W/(m2.K). Súčiniteľ prechodu tepla pre rám okna je U = 1,0 W/(m2.K). Bytový dom je zateplený.

Pre jednoduchšie vyhodnotenie rôznych alternatív boli vyhotovené jednotlivé grafy. Na obrázku 1 je znázornený podiel plochy okna a ostatných teplovýmenných plôch bytu ako sú obvodový plášť, podlaha, vnútorné deliace konštrukcie oddeľujúce priestor bytu od priestorov okolia bytu s inými teplotami. Vo všetkých štyroch prípadoch je pomer plôch rovnaký.

 

Podiel mernej tepelnej straty sa mení pri každej alternatíve – obrázok 2. V druhej alternatíve vidieť pokles mernej tepelnej straty spôsobený výmenou okien. Pokles mernej tepelnej straty o 3 % je spôsobený lepšími tepelnotechnickými vlastnosťami okien. Väčší skok v mernej tepelnej strate prechodom tepla je spôsobený zateplením stavebnej konštrukcie.

 

Pri zateplenom byte je možné znížiť mernú tepelnú stratu prechodom tepla kvalitnejšími oknami o 17 %. Veľkosť mernej tepelnej straty vetraním pri dodržaní hygienických požiadaviek je rovnaká pre všetky alternatívy. Podiel mernej tepelnej straty vetraním je rastúci so zvyšovaním kvality zateplenia bytu. So zvyšovaním kvality okien nám klesá skutočná merná spotreba tepla vetraním pod hygienické minimum a z toho dôvodu je potrebné zabezpečiť doplnkové vetranie bytu – viď obrázok 3 a obrázok 4.

 

Záver

Výsledné hodnoty spotrebovanej energie sú zdokumentované na obrázku 5. Najviac efektívne je doplnkové vetranie pri 4 alternatíve. Podiel vetrania z celkovej spotrebovanej energie je 32 %. Doplnkové vetranie sa podieľa 23 % z celkovej spotrebovanej energie na vykurovanie v byte. Pri použití vetracieho zariadenia s 80 % účinnosťou je možné predpoklať pri dnešných cenách energií a zariadení s návratnosťou zariadenia o cca 20 – 40 rokov. Samozrejme, so zvyšovaním ceny energií a zároveň so znižovaním cien zariadení bude možná návratnosť aj cca 10 rokov. V prípadoch, kedy nebude návratnosť rekuperačnej jednotky rentabilná je potrebné zabezpečiť doplnkové vetranie iným lacnejším spôsobom - napríklad vetracími štrbinami [2], ktoré sú súčasťou okien a sú ovládané prostredníctvom jednoduchého mechanizmu – prevažne závislé na vlhkosti vzduchu v mieste pobytu ľudí. Percentuálne vyjadrenie ušetrenej energie je zdokumentované na obrázku 6.

 

„Tento článok, bol vytvorený realizáciou projektu s názvom Podpora Centra excelentného integrovaného výskumu progresívnych stavebných konštrukcií, materiálov a technológií, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.“ Kód ITMS projektu: 26220120018.

 

Literatúra

[1] STN EN 73 0540: Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov

[2] S. S. Žukovskij, O.T. Voznjak, O. M. Dovbuš, Z. S. Ljuľčak: Ventilljuvannia primiščeň, Lviv, Vidavnictvo Nacionalnovo zniversiteta „Lvivska politechnika“ 2007, ISBN 978-966-553-645-1, str. 45-47.

 

Ing. Peter Kapalo, PhD., TU Košice, Stavebná fakulta, Ústav budov a prostredia,

Katedra teórie a techniky prostredia budov, Vysokoškolská 4, 040 02 Košice

Recenzoval: Ing. František Vranay, PhD

 

Rekonštrukcia vetracieho systému v bytovom dome

Vzduch je nenahraditeľný pre dýchanie všetkých organizmov. Odhaduje sa, že priemerná spotreba vzduchu človekom je 20 m3, t.j. asi 15 kg denne. Všetky spôsoby využívania vzduchu vyžadujú, aby bol vzduch čistý, bez škodlivých látok, ktoré ho poškodzujú a znehodnocujú.

Čistý vzduch v miestnostiach, kde sa zdržujú ľudia, je nevyhnutným predpokladom pre priaznivý priebeh látkových premien v ľudskom tele. V miestnostiach sa vzduch znečisťuje prítomnosťou ľudí a technologickým procesom.

 Látky znečisťujúce ovzdušie – škodliviny sa vyskytujú vo forme:

  1. Plynné škodliviny - CO2, zápach, priemyselné plyny a výpary. Hlavnou škodlivinou v nevýrobných uzavretých priestoroch je oxid uhličitý. Vydychovaný vzduch obsahuje pri teplote 34°C – 36°C približne 4 % CO2 a 5 % vodnej pary (75 % N2 a 16 % O2). Koncentrácia CO2 pri trvalom pobyte človeka v miestnosti nemá prekročiť hodnotu 0,15 %. Objemový prietok čerstvého vzduchu pripadajúci na jednu osobu v miestnosti bez zdrojov škodlivín a so zákazom fajčiť, v ktorej sa nachádzajú pracovníci fyzicky nepracujúci, nemá klesnúť pod 30 m3/hod, pri fyzickej práci je táto hodnota 50 m3/hod a v miestnosti s povolením fajčiť je táto hodnota 60 m3/hod.

  1. Kvapalné škodliviny – hmly, pary z kuchynskej prevádzky a kúpeľne. Optimálna vlhkosť v domácnosti by sa mala pohybovať medzi 45 – 55 %. Vlhkosť v domácnosti priamo vplýva na šírenie viacerých škodlivých až nebezpečných častíc, predovšetkým plesní. Samozrejme klíma v domácnosti je veľmi ovplyvnená stavom vlh kosti vo vonkajšom prostredí. Viaceré úpravy a činnosti však môžu domáce prostredie ešte viac znehodnotiť. Okrem vlhkosti je dôležité sledovať aj teplotu. Maximálne teplota by mala dosahovať 21°C. Viacero zdrojov ako ideálnu teplotu pre obmedzenie šírenia nebezpečných častíc ako baktérií, roztočov a plesní uvádza teplotu 18°C. Súvislosť medzi vlhkosťou a teplotou ovzdušia je obzvlášť dôležité sledovať počas zimných mesiacov, kedy je vlhkosť najnižšia. Vyššia vlhkosť vytvára lepšie podmienky pre život roztočov. Treba sa preto vyvarovať dlhodobému prevlhčeniu miestnosti.

  1. Tuhé škodliviny - prach – rozptýlený materiál ľubovoľnej štruktúry, tvaru, mernej hmotnosti, ktorého veľkosť zrna sa pohybuje v rozmedzí 1 – 500 ?m. Prach ako škodlivina má v praxi viacero synoným: dymy – sú to veľmi malé tuhé častice vznikajúce zväčša pri kondenzácii pár tuhých látok, vznikajú aj pri rôznych chemických procesoch, čmud – sú to spaliny obsahujúce malé častice sadzí a popola veľkosti 0,03 až 0,1 ?m, vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlíkových palív, popolček – sú to tuhé častice komínového úletu zo spaľovania uhlia, aerosól – sú to častice tuhých a kvapalných látok veľkosti menšej ako 1 ?m. Vo všeobecnosti, všetky druhy prachu sú škodlivé a môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Pri rôznych veľkostiach častíc prachu sa uplatňujú rôzne fyzikálne vplyvy (gravitácia, odpor vzduchu, prúdenie vzduchu, elektrická príťažlivosť alebo odpudivosť). Častice väčšie ako 10 ?m sa po niekoľkých minútach od svojho vzniku (popr. opätovného vymrštenia) usadzujú v tesnej blízkosti miesta zdroja. V ovzduší zamorenom prachom preto prevládajú častice menšie ako 10 ?m. Častice o veľkosti 1 ?m sa usadzujú len veľmi pozvoľne a častice menšie ako 0,1 ?m sa takmer vôbec neusadzujú. Častice menšie ako 10 ?m sú pre človeka zvlášť nebezpečné, pretože môžu prenikať hlboko do dýchacích ciest a s vdychovaným vzduchom sa dostávajú až do pľúcnych alveol (2).

Úlohou vetracieho zariadenia je

zabezpečiť prívod čerstvého vzduchu, udržanie zdravej relatívnej vlhkosti a udržanie nízkej hladiny CO2 v mieste pobytu človeka. Vo väčšine bytových domov je vetranie zabezpečené dvoma vzduchotechnickými potrubiami nainštalovanými v inštalačnej šachte. Potrubia odvádzajú odpadový vzduch samostatne z kúpeľne, WC a samostatne z kuchyne. Zvislé vzduchotechnické potrubie je spoločné pre všetky byty situované nad sebou. Centrálny odťahový ventilátor, umiestnený na streche, je spínaný z každého bytu. Pri zopnutí z ktoréhokoľvek miesta sú odsávané priestory všetkých bytov, bez ohľadu na to, či to je vyžadované alebo nie. Pri vetraní bytov je vzduch privádzaný v zásade neriadene a je nasávaný všetkými netesnosťami obvodového plášťa bytu – teda netesnosťami okien, vstupných dvier, zo spoločných priestorov bytu a taktiež netesnosťami v inštalačných šachtách okolo prestupov kanalizácie, plynu, vodovodu. Pre nárazové vetranie bytu je použité vetranie oknami. Niekedy sú okná na jednej strane bytu. Prúd studeného vzduchu a prúd teplého vzduchu prúdia cez rovnaké okno. Tento spôsob vetrania je najbežnejší a je účinný len do určitej hĺbky miestnosti.

 

Rekonštrukcia vetracieho systému v bytovom dome

Hlavným dôvodom rekonštrukcie bytového domu je výmena častí rozvodov, ktoré sú v havarijnom stave a zároveň úspora energie. Pri rekonštrukcii bytového domu sa najčastejšie prevedie výmena rozvodov vody, plynu a kanalizácie, ďalej sa prevedie vyregulovanie vykurovacieho systému a v niektorých prípadoch sa obvodový plášť budovy zateplí a vymenia sa okná. Zatepľovaním budovy a výmenou okien je možné dosiahnuť úsporu energie potrebnej na vykurovanie. Pri rekonštrukcii bytového domu sa obvykle zanedbáva rekonštrukcia vzduchotechnického systému. Súčasné tesné transparentné a obalové konštrukcie s lepšími tepelnotechnickými vlastnosťami, ktoré výrazne znižujú infiltráciu a neumožňujú spoľahlivé odvádzanie škodlivín produkovaných v byte. Takéto utesnenie budovy bez alternatívneho zvýšenia prietokov vzduchu zhoršuje vnútornú klímu a zvyšuje koncentráciu koncentráciu škodlivín v priestore. Problémy môže spôsobiť aj vlhkosť produkovaná v bytoch, ktorá v kombinácii s nedostatočným vetraním vytvára priaznivé podmienky na vznik plesní. Rekonštrukcia vetracieho systému v bytovom dome je zanedbávanou časťou. Často sa vzduchotechnické potrubie ani nevyčistí pri obnove budovy. Pôvodne nainštalované strešné ventilátory sú už dávno nefunkčné a z toho dôvodu je odvetranie hygienických miestností a kuchýň v bytoch nedostatočné. V súčasnej dobe sú v závislosti na historickom období vzniku bytového domu v prevádzke nasledujúce vetracie systémy.

 

1. Prirodzené vetranie s infiltráciou

Vetranie infiltráciou je výmena vzduchu v miestnosti vplyvom netesnosti stavebných konštrukcií. Ide o samovoľné vnikanie vonkajšieho vzduchu do budovy špárami okien a dverí vplyvom podtlaku v budove. Pri bezvetrí je infiltrácia iniciovaná len teplotným rozdielom vnútorného a vonkajšieho prostredia. Zväčšiť intenzitu vetrania je možné krátkodobým otvorením okna. Ide o najlacnejší a bezúdržbový najviac používaný systém vetrania aj keď parametre výmeny vzduchu nezodpovedajú súčasným komfortným a hygienickým požiadavkám. Vetranie infiltráciou v letnom období a za bezvetria je vďaka malému teplotnému rozdielu celkom nefunkčné. Obťažujúci prenos pachov medzi miestnosťami je neregulovateľný. V zimnom období dochádza k neriadenému intenzívnemu vetraniu a veľkým tepelným stratám. Pri inštalácii moderných tesných okien je princíp nefunkčný.

2. Aerácia, samočinné vetranie

Vetranie aeráciou je spôsob výmeny vzduchu pomocou otvorov umiestnených nad sebou s osovou vzdialenosti h. V prípade dvoch otvorov o ploche A1 a A2 umiestnených v miestnosti nad sebou vznikne pri rozdielnej teplote v interiéry a exteriéry pre O i >O e rozdiel tlaku pe. Pri bezvetrí je aerácia iniciovaná iba teplotným rozdielom vnútorného a vonkajšieho prostredia, pri rovnakej teplote je vetranie neúčinné. Kladom je ľahká údržba a prevádzka bez nároku na energiu. V zimnom období dochádza k neriadenému masívnemu vetraniu, ktoré má za následok veľké tepelné straty.

3. Vetranie oknom

Vetranie oknom je najčastejší spôsob vetrania malých miestností. Súčasťou moderných okien je integrovaná štrbina slúžiaca na prívod (odvod) vzduchu, ktorá umožňuje efektívne vetranie v kombinácii s podtlakovým systémom. Vetranie oknom umožňuje prirodzenú výmenu vzduchu, ktorá je spôsobená rozdielom teplôt interiéru a exteriéru a pôsobením vetra. Za predpokladu, že hmotnosť privádzaného vzduchu je rovnaká ako hmotnosť odvádzaného vzduchu sa neutrálna rovina, ktorá tvorí rozhranie medzi prúdmi vzduchu, posunie pod rovinu stredu okna.

4. Šachtové vetranie

Šachtové vetranie je druh prirodzeného vetrania, pri ktorom je vzduch do miestnosti privádzaný prívodnou šachtou a z miestnosti je odvádzaný odvodnou šachtou. Šachtové vetranie je teda prirodzený odvod škodlivín teplým vzduchom šachtou. K vetraniu dochádza vplyvom rozdielu teplôt vnútorného a vonkajšieho prostredia budovy. Pri šachtovom vetraní sú vetracie mriežky z vetraných miestností vedené do zbernej vetracej šachty. Šachty môžu byť podobné komínom, svetlíkom. Výhodou je lacná a bezúdržbová prevádzka. Nevýhodou je nekontrolovateľné dopravované množstvo vzduchu a prenikanie hluku prívodným otvorom z vonkajšieho priestoru. V prechodnom období je systém vetrania nefunkčný. V letnom období je možný spätný tok vzduchu. Systém je závislý na poveternostných podmienkach.

 

Šachtové vetranie s využitím dynamického účinku vetra

Pre zvýšenie účinnosti šachtového vetrania sa do systému inštalujú elementy ako sú samoťahová hlavica a v poslednom období viac populárnejšie vetracie turbíny. Uvedené elementy sa inštalujú na vyústenie odvádzacej šachty na streche budovy. Samoťahová hlavica je koncová súčiastka montovaná na streche, ktorá zabraňuje vnikaniu poveternostných zrážok a nečistôt do zvislého potrubia. Využíva vietor na zväčšenie podtlaku v potrubí odpadového vzduchu. Používa sa na prirodzené vetranie prevádzok s vysokým vývinom tepla. Za bezvetria má minimálny výkon, vtedy účinkuje len konvektívne prúdenie vzduchu. Samoťahová hlavica pozostáva z plášťa hlavice 1, striešky 2, kužeľového hrdla 3, spojovacích pásov 4 a doplňujúcich súčiastok. Na kužeľové hrdlo sú pripojené spojovacie pásy, na ktorých je upevnený plášť hlavice a strieška. V dolnej časti kužeľového hrdla je hlavica opatrená plechovou prírubou 5, alebo valcovým nadstavcom 6 na pripojenie k potrubiu.

Vetracia turbína je typom vetracej hlavice, ktorá využíva pôsobenie vetra k vytvoreniu sacieho účinku. V období bezvetria je sanie vzduchu vyvolané termodynamickým vztlakom teplého vzduchu, ktorý otáča rotorom turbíny a vytvára vo vetracej šachte podtlak. Konštrukcia turbíny zabraňuje vnikaniu dažďovej vody do šachty. Vetracia turbína sa navrhuje pomocou prietoku vzduchu z technických podkladov výrobcu. Existuje vetracia turbína bez ventilátora a s ventilátorom, ktorý sa zapína pomocou elektronického snímača podľa potreby. Vhodnosť použitia vetracej turbíny na vetranie bytových domov bude predmetom ďalšieho článku.

Šachtové vetranie s využitím solárnej energie

Zvýšenie účinku šachtového vetrania je možné dosiahnuť aj využitím solárnej energie a to nainštalovaním solárneho vzduchového kolektoru do systému vetrania. Ide o využitie teplotného rozdielu vzduchu, čím sa zvýši aj ťah v šachte. Pri tomto spôsobe vetrania môže šachtové vetranie pracovať v dvoch režimoch. V prvom režime sa odvádza vzduch z interiéru do exteriéru. Druhý možný režim nám zabezpečuje ohrievanie interiérového vzduchu jeho cirkuláciou.

 

Literatúra:

1. STERNOVÁ, Zuzana, prof., Ing., PhD.: Keď vlhkosť „maľuje“, http:// www. stavajtesnami.sk/

2. PAULIKOVÁ, Alena, doc., Ing., PhD.: Modelovanie dynamických systémov pracovného prostredia technologickej prevádzky: Habilitačná práca. Košice 2008. 166 s.

3. CIFRINEC Ivan, Ing.: Rekonstrukce větrání bytových domu, Elektrodesign ventilátory, s.r.o. 2009, str. 4-5.

 

Ing. Peter Kapalo, PhD., Stavebná fakulta, Košice

Recenzoval: Ing. František Vranay, PhD.

 

Doplnkové informácie