Vtáky v blízkosti bytového domu

dážďovník tmavý

Vyskytuje sa roztrúsene po celom území Slovenska, miestami veľmi hojne, čo súvisí najmä s hniezdnymi možnosťami na vysokých budovách. Keďže obýva vzdušný priestor sám o sebe, vyskytuje sa prakticky všade, pretože často prekonáva veľké vzdialenosti na vhodné loviská. Sťahovavý druh, prilieta v prvých dňoch mája a odlieta už v júli až v auguste. Obdobie rozmnožovania je v V.-VI.

Hniezdi v múroch budov, v otvoroch a trhlinách, pôvodne hniezdil v skalných stenách a vzácne aj v dutinách stromov. V súčasnosti najpočetnejšie hniezdia pod rímsami domov, v otvoroch v stenách, vysoko často prekryté strechou vysokej budovy. Pre dáždovníky možno vyvešiavať špeciálne búdky. Hniezdo pozostáva z malých a suchých stebiel, machu, papiera, srsti a peria, často aj bielych chumáčov z topoľov, ktoré dážďovníky zbierajú v ovzduší a na hniezde zliepajú slinami. Svoje hniezdne nory medzi sebou bránia a nečakané návštevy sa často končia súbojom v ovzduší. V máji znáša 2-3 biele vajíčka veľkosti 25 x 16 mm. Inkubačný čas 18-22 dní, výchova mláďat 40-44 dní.

Živí sa drobným lietajúcim hmyzom a v čase nepriaznivého počasia vydrží hladovať i niekoľko dní. Obyčajne lovia v niekoľko kilometrovom okruhu hniezdiska. Ak však nastane zlé počasie, dážďovníky môžu preletieť aj niekoľko sto kilometrov za lepším počasím a dostatkom hmyzu. Niekedy môžu byť dospelé vtáky mimo hniezda aj niekoľko dní. Mladé dážďovníky prežívajú neprítomnosť svojich rodičov upadnutím do letargie, čo sa prejaví spomalením pulzu, dýchania a telesnej teploty. Znížením metabolizmu tak dokážu prežiť bez potravy až do návratu rodičov.

© 2009 Na túru s Naturou prevádzkuje Slovenská agentúra životného prostredia.

dážďovník tmavý (Apus apus)

Beloritka obyčajná

Hojne až veľmi hojne rozšírená na vyhovujúcich biotopoch po celom území Slovenska od nížin až do výšky 1400 m. Obýva ľudské sídliská, zriedkavo i skalné steny mimo miest a dedín. Hniezdia obvykle 2 krát do roka.

Začiatok prvého hniezdenia je v máji, druhého koncom júna a začiatkom júla. Na rozdiel od lastovičiek, kto­ré majú polootvorené hniezda, belorítky stavajú takmer uzavreté hniezda a to na výklen­koch vonkajších stien. Žiaľ, často príliš čis­totní vlastníci domu belorítky odplašia priamo, alebo nepriamo prostredníctvom drôtov, ktoré umiestnia na stenách domu, hoci ich trus je naozaj ľahko odstrániteľný.

Hniezdo z blata budujú obaja partneri. Vystielajú rastlinnými vláknami a perím. Hniezdo má na vrchnej strane malý otvor. Znáša 5 bielych vajec veľkosti 18 x 13 mm. Inkubačný čas 12-14 dní, výchova mladých v hniezde 20-23 dní. Ak zahniezdia počas leta druhý krát, mladé vtáky z prvého hniezdenia môžu rodičom pomáhať pri kŕmení mláďat. Potravou je lietajúci hmyz.

© 2009 Na túru s Naturou prevádzkuje Slovenská agentúra životného prostredia.

 

Vrabec domový

Vrabca domového možno nájsť všade v susedstve člo­veka, od mestských ulíc až po najmenšie chaty v odľah­lých oblastiach. Uzavreté hniezdo býva postavené v dutine alebo pukline budov, stromov, útesov alebo hlboko medzi brečtanom. Práve tak sa môže nachádzať aj v základoch havraních hniezd a hniezd veľkých druhov vtákov - bocianov, dravých vtákov a pod.

Hniez­do je postavené z trávy, korienkov a často aj kúskov špa­gátov, starého papiera a látky. Hniezdo je vystlané jem­nou srsťou, vlnou a perím. Vrabec domový využíva aj búdky, ak majú dostatočne veľký vstupný otvor.

V lete sa po­trava vrabcov domových skladá z drobného hmyzu a pavúkov, výhonkov rastlín a pukov kvetov a ovocných stromov. Vrabce domové sa môžu živiť všetkými odpadkami, hlavne však semenami, či už z kŕmidla alebo voľne zo záhrady.

© 2009 Na túru s Naturou prevádzkuje Slovenská agentúra životného prostredia. 

 Žltochvost domový

Obýva skalnaté oblasti, zanedbané budovy. Pôvodne hniezdil v skalných štrbinách. Zatiaľ čo žltochvost lesný hniezdi vyslovene v dutinách, žltochvost do­mový využíva na hniezdenie rôzne polodutiny, výklenky či štrbiny v stenách. Hniezdo umiesťuje za strešné trámy, v dierach po tehlách v múre, skalnatých rímsach, pod mostami alebo aj v dutine na zemi.

Hniezdo je akoby voľne pospájaná čaša zo suchej trávy a rastlinných stoniek. Vystlané je vlnou, srsťou a perím. Stavia ho samica.

Potrava: Hmyz, pavúky a mnohonôžky, príležitostne aj bobule.

© 2009 Na túru s Naturou prevádzkuje Slovenská agentúra životného prostredia. 

 

 Sokol myšiar

Spolu s myšiakom lesným patrí k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Hniezdi po celom území Slovenska od nížin až do alpínskeho stupňa (až do výšky 2 200 m). Obýva poľnohospodársku krajinu, dediny, mestá, úhory, skalné bralá a pod. Hniezdi aj vo svetlejších lesoch prerušovaných lúkami a pasienkami, v malom počte aj v alpínskom pásme. Naše sokoly myšiare sú stále, prelietavé i sťahovavé. Staré vtáky sú stálejšie, než mladé. Niektoré jedince zimujú do 50 km od hniezdiska, niektoré tiahnú až do Afriky. Často u nás zimujú, alebo cez naše územie tiahnú vtáky zo severnej Európy.

Tak ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch. Často hniezdia aj v dutinách stromov a s obľubou obsadzujú aj väčšie búdky a umelé hniezda. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Do hniezda samica znesie 4-6 vajíčok. Sedí na nich 28-30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďaľších ôsmych dní ich zahrievať postupne prestáva. Vo veku 27-30 (38) dní mláďatá opúšťajú hniezdo, čo je u nás zväčša v polovici júna až v júli. Rodičia ich ešte asi mesiac prikrmujú.

Živí sa hlavne drobnými cicavcami, občas menšími druhmi vtákov, hlavne ich mláďatami a v lete aj veľkým hmyzom, žabami. Snáď ešte väčší podiel v potrave než vtáky majú plazy, najmä jašterice a slepúchy. Bolo dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža.  

© 2009 Na túru s Naturou prevádzkuje Slovenská agentúra životného prostredia.

raniak hrdzavý

Z netopierov sa v panelových budovách najčastejšie vyskytuje raniak hrdzavý (Nyctalus noctula). Raniak hrdzavý je migrujúcim druhom a na našom území sú tak pri zatepľovaní v zimnom období usmrcované aj zimujúce jedince, ktoré sa rozmnožujú v iných európskych krajinách. Raniak hrdzavý. Mimovládne organizácie a odborníci už niekoľko rokov upozorňujú na problematiku zatepľovania panelákov v súvislosti s likvidáciou hniezdísk vtákov a zimovísk netopierov. Najviac takto ohrozeným druhom je dážďovník obyčajný, ktorý si po strate možností hniezdenia v pôvodnom prírodnom prostredí začal budovať hniezda v mestách a hlavne na sídliskách.

Budovy, najmä panelové domy, sú v súčasnosti jeho najvýznamnejším hniezdnym biotopom. Netopiere sa ukrývajú najmä v špárach medzi panelmi alebo v dutých priestoroch pod strechou. Pri zatepľovaní sa tieto miesta prekryjú izolačným materiálom, čím dochádza nielen k zániku úkrytov, ale často aj k usmrteniu týchto živočíchov.

 

dĺžka tela: 63-82 mm

dĺžka ramien: 50-58 mm

rozpätie krídel: 32-36 cm

hmotnosť: 18-35 g

spôsob lovu: rýchly let vo veľkých výškach

úkryt: stromové dutiny (leto a zima), panelové budovy

© www.mineopterus.sk

Ďateľ veľký a poškodzovanie zateplených budov

 

Je druh z čeľade ďatlovité. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený. Lieta v dlhých vlnovkách. Vydáva najčastejšie tvrdé "kix", pri vyrušení "gigigigi". Pravidelne bubnuje. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať a čiastočne tiahnuť do južnejších oblastí Európy.

 

Ďateľ veľký sa vyskytuje v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch. Hniezdi v máji a júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom si tesá sám. Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú. Živia sa hmyzom nachádzajúcom sa v dreve, semenami ihličnatých stromov, ovocím a bobuľami.

 

 

Stály vták, hniezdi v dutinách, ktoré si sám vytesáva. Živí sa v dreve žijúcim hmyzom, ktorý vyďobáva spod kôry, ale aj semenami dubu, borovice či smreka a to hlavne v zime. Dutiny po ďatľovi veľkom obsadzuje veľa druhov vtákov (rôzne spevavce, sýkorky, brhlíky, škorce a i.), preto je jeho výskyt veľmi dôležitý aj pre celkovú rozmanitosť hniezdičov. V zime navštevuje aj kŕmitko.

 

 

 Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu lesa, ale nad 1 000 - 1 200m je už vzácnejší. Pre užitočnosť si zaslúži ochranu; treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami a vyvesovať hniezdne búdky.

 

 

Dosť často poškodzuje zatepľovací systém s tepelným izolantom – penovým polystyrénom. Podľa skúseností: je na ochranu možné použiť niekoľko metód:

 

natiahnutie sietí aby sa zamedzil prístup k stene

inštalácia makety dravca

na dom namaľovať obrysy dravcov

inštalovať elektronické plašiace zariadenie vydávajúce zvuk dravcov

inštalovať na povrázky hliníkové a iné lesklé fólie

inštalovať pasívne plašiče napr. z CD

postrek relentom je neúčinný a jeho účinky málo overené

 

© wikipedia, atlasvtakov...

  

 

DÁŽĎOVNÍKY

 Dážďovníky sú celé tmavo hnedo sfarbené, ale oproti oblohe sa javia ako čierne. Majú dlhé kosákovito zahnuté krídla a krátky vidlicovitý chvost. Pomýliť si ich môžete s lastovičkami – ale dáždovníky počas letu takmer neohýbajú krídla a majú krátky chvost. Najľahšie ich môžete spozorovať v mestách, kde hniezdia v puklinách a dierach budov, či v špeciálne zhotovených búdkach.

Zapamätajte si, že dážďovníky sú v mestách pomerne bežné, no len ťažko sa dajú spozorovať vo vidieckej krajine – na rozdiel od lastovičiek. Ak si myslíte, že ste na vidieku videli dážďovníka, dobre skontrolujte či to nebola lastovička, pretože tieto dva druhy vtákov sa veľmi podobajú.

Nikdy nesedávajú tak ako lastovičky. Môžete ich vidieť rýchlo lietať okolo striech a domov, hlavne v mestách, najmä za súmraku. Dažďovník je vynikajúci letec. Strávi takmer celý svoj život v letku. Pristávajú iba aby sa rozmnožovali – dokonca aj spia počas letu.

Najľahšie sa pozorujú v zastavaných oblastiach, kde majú hniezda v trhlinách, vetracích otvoroch a niekedy v špeiálnych vtáčich búdkach. Pamätajte, že dažďovníky sú veľmi bežné v mestách. Na vidieku sú  ťažko zbadáte.


Ako rozoznať dažďovníka od lastovičky
Dažďovník je nápadne väčší ako lastovička a jeho krídla sú dlhšie, podstatne užšie a v tvare kosy. Dažďovník málo ohýba krídla pri lietaní. Chvost dažďovníka je širší a kratší než chvost lastovičky.
Mali by ste pamätať, že vo všeobecnosti môžete vidieť lastovičky na vidieku a dažďovníky v meste.

Čo jedia?
Dažďovníky jedia iba lietajúci hmyz a malé pavúky vznášajúce sa vo vzduchu.

Hniezda dažďovníkov
Umiestňujú ich v dutinách budov a ruín, v hlbokých dierach medzi tehlami, vetracích otvoroch a iných dobre skrytých otvoroch, v skalách, dutinách a vtáčích búdkach.
Hniezdo má tvar misky a je vytvorené z ľahkých stebiel, listov, natrhaného rastlinného materiálu, lupienkov kvetov, machu, semien a odpadkov (napríklad kúskov papiera a podobne) zlepených dohromady slinami.

Zimovanie
Zimujú v Afrike, na juh od Sahary, až po Južnú Afriku.

Populácia dažďovníkov v Európe
Populácia dažďovníkov v Európe je veľmi veľká a relatívne stabilná.

 

2tomasz_kuran.jpg

Doplnkové informácie